Roky 1966 a 1967 vypovedajú príbeh o vzniku medzinárodného festivalu populárnej piesne, ktorý spojil český a slovenský národ. V tom čase socialistické Československo zmietajúce sa v období budovania mieru, komunisti ideologicky strašili nespravodlivým kapitalizmom. Západná hudba, ktorej kraľoval Rock and Roll, bola ideologickou diverziou. Naša populárna hudba reprezentovaná swingovými orchestrami tak zaostávala za svetovým trendom o štvrťstoročie. Hoci éra festivalov pohltila celý svet, u nás priestor pre populárnu hudbu chýbal. Vytvoril ho až tento vznikajúci festival a nastúpila tak nielen nová generácia domácich autorov a interpretov, ale prišli k nám aj dovtedy nedosažiteľné zahraničné hviezdy a s nimi aj závan slobody a demokracie. Kým vo svete zúrila studená vojna, u nás sa ľudia bavili a žili s nádejou na zmenu - prežívali sme zlaté 60. roky!
V rokoch 1968 - 1969 sa na našu krajinu upieral zrak celého sveta. Každý bol zvedavý, ako sa skončí československý experiment socializmu na demokratických základoch. Kým my sme si mysleli, že sme zrazu súčasťou Európy, východná propaganda označovala Alexandra Dubčeka za neprijateľného agenta západu. Dôvod slobodne myslieť nám umožňovali aj pootvorené dvere Bratislavskej lýry. Prichádzali k nám známi umelci, o ktorých by sme inak nepočuli. Svetoznámi The Tremeloes a The Shadows sa voľne prechádzali Bratislavou a The Beach Boys si dovolili jednu z piesní venovať práve Dubčekovi. Bola to slávnosť nesúca v sebe protest spevákov proti vpádu okupačných vojsk do Československa. Hymnou tejto doby sa stala víťazná pieseň Bratislavskej lýry – „Píseň o mé zemi“ v podaní Karla Černocha.
Roky 1970 - 1972 sú príbehom normalizácie spoločnosti, kultúry a samozrejme aj festivalu Bratislavská lýra. Populárna hudba bola hrozbou, cez ktorú sa mohli infiltrovať do spoločnosti nežiadúce parazitické vplyvy. Spolu s tisíckami nepohodlných občanov, novinárov, učiteľov a vedeckých pracovníkov musela z verejného života na dlhé roky odísť takmer celá generácia úspešných autorov aj interpretov. Kontrola textov piesní, vystupovania, účesov aj oblečenia zahnala tvorcov do vnútornej emigrácie. Zelenú dostala angažovaná tvorba. Bol to duch doby, voči ktorému sa nedalo vzoprieť..
Napriek enormnej snahe o udržanie vysokého kreditu skĺzla domáca piesňová súťaž Bratislavskej lýry v r. 1973 - 1975 vplyvom stupňujúcej sa normalizácie k priemeru a šedivosti. Pesničky pôvodne určené ľuďom na voľné chvíle reflektovali nevoňavé témy budovania vlasti, oslobodenia, výročia SNP, partizánskeho boja či večného priateľstva so Sovietskym zväzom. Ich uniformita a dôsledná kontrola textov doviedla autorov k autocenzúre a následne k vnútornej emigrácii. Žili sme s dvojitým vedomím. Úroveň Lýry zachraňovali zahraniční umelci a navzdory všetkému sa podarilo udržať festival elegantný a kvalitný.
„Lýra mladým“ znelo heslo reprezentujúce nástup novej generácie na scénu populárnej hudby v rokoch 1976 - 77. Nová koncepcia a dramaturgia festivalu Bratislavská lýra prezentovaná mladým Kamilom Peterajom mala za cieľ nielen festival omladiť a priviesť nových interpretov a tvorcov, ale tiež vpustiť na jeho pódium progresívne hudobné skupiny. A tak sa zakrátko nato postavila na stupeň víťazov prvá hudobná skupina, ktorá odštartovala dominanciu slovenskej populárnej hudby nielen v rámci tohto pódia, ale aj v celom Československu. Hymnou tohto obdobia sa nesporne stala pieseň „Úsmev“ skupiny Modus.
Koniec 70-tych rokov prisúdil Bratislavskej lýre označenie „pódium pre všetky generácie“. S progresívnou tvorbou tak súťažili staromódne znejúce piesne stredného prúdu. Tým sa stupňovala nespokojnosť mladej generácie so smerovaním populárnej hudby. Festival začal strácať na atraktivite nielen nedotiahnutou koncepciou, ale aj samotnou formuláciou jeho štatútu, ktorý mal podporovať piesne propagujúce socialistický životný štýl, zdôrazňovať životný optimizmus, svetový pokrok a neustály boj s buržoáznou ideológiou. Do tejto atmosféry nastúpila „nová vlna“ autorov a interpretov slovenskej populárnej hudby, ktorej symbolom sa stala pieseň Kaskadér skupiny Elán. Vyjadrovala myšlienky o revolúcii vo vnútri človeka a jej ocenením striebornou trofejou Bratislavská lýra dokázala v spoločnosti podporiť názor, že istá rebélia k životu patrí. Toto víťazstvo ovplyvnilo životný štýl niekoľkých ďalších generácií.
Do atmosféry sterilných a šedivých 80-tych rokov vstúpila správa o smrti súdruha Leonida Brežneva a po ňom ďalších dvoch sovietskych prezidentov ako plamienok nádeje na uvoľnenie ideologického tlaku v celom východnom bloku a v našej kultúre zvlášť. Do vysielania sa nenápadne dostávajú západní interpreti a na západnú pieseň sa prestáva pozerať ako na nástroj ideologickej diverzie. Bratislavská lýra v tomto období vstúpila do svojho jubilejného 20. ročníka. Hlavnou postavou sa stal Miro Žbirka, ktorý sa vďaka Bratislavskej lýre stáva z večera do rána jednotkou československej scény populárnej hudby. Bol prvým slovenským interpretom, ktorý vo svojej kategórii získal prestížnu cenu Zlatý slávik, ale zároveň zosadil z trónu dovtedy neohrozeného Karla Gotta. Bratislavská lýra sa otvorením medzinárodnej súťaže pre interpretov z nesocialistických krajín stala najväčším festivalom v Európe a do Bratislavy prichádzali zástupcovia 24 krajín zo 4 kontinentov.
Obdobie rokov 1986 - 89 v populárnej hudbe výrazne ovplyvnilo dianie na politickej scéne socialistických krajín. Perestrojka Michaila Gorbačova a nezasahovanie do vnútorných záležitostí členských štátov Varšavskej zmluvy sa odzrkadlilo aj na festivale populárnej piesne Bratislavská lýra. Ideológovia režimu paranoidne premietli haváriu jadrovej elektrárne v Černobyle do piesne Posledný valčík pre Európu, presvedčivo interpretovanej Robom Grigorovom. Vystúpenie kontroverznej pesničkárky Joan Baez v sprievode poprednej osobnosti disentu Václava Havla priamo na pódiu ostro sledovanej Bratislavskej lýry predznačovalo pád železnej opony. S odstupom času hovoríme o začiatku Nežnej revolúcie.
V 9. dieli dokumentárneho cyklu o 30-ročnej histórii medzinárodného festivalu populárnej piesne Bratislavská lýra budeme hovoriť o tom, ako sa turbulentné zmeny spoločnosti v rokoch 1990 – 1998 odrazili na hudobnej scéne.
Hudobný festival Bratislavská lýra vznikol v r 1966, aby pomohol takmer nejestvujúcej scéne populárnej hudby v Československu. Svojou existenciou podporoval pôvodnú tvorbu a vytvoril platformu na jej ďalší rozvoj. Hudobných skladateľov, textárov a interpretov motivoval k vzniku nezabudnuteľných hitov. Širokej verejnosti zase v časoch politického útlaku dával pocit slobody. Pod vplyvom spoločenských zmien sme zánik Bratislavskej lýry po 30 rokoch jej existencie spôsobili sami nezáujmom o našu pôvodnú tvorbu. Ako keby Lýra naplnila svoje poslanie a nepotrebná zanikla. Dnes, v čase masovej kultúry a lacnej komercie, nostalgicky spomíname na jej prínos, význam a neopakovateľnú atmosféru. Mohli sme zabrániť jej zániku hľadaním nového poslania? Aká vlastne bola, keď nám dodnes zostala v pamäti...